Bratislava

Charakteristika a poloha

Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky a zároveň najväčším mestom Slovenska s vyše 450 000 obyvateľmi. Rozprestiera sa na oboch brehoch rieky Dunaj, najväčšieho európskeho veľtoku v blízkosti hraníc s Rakúskom, Maďarskom a Českou republikou. Bratislava – to je predovšetkým bývalé miesto korunovácie uhorských a rakúsko-uhorských panovníkov, svedok rozvoja a úpadku šľachty, mesto historických pozoruhodností a osobitého koloritu, ktorý vznikol spolužitím nemeckého, maďarského a slovenského etnika a má svoje neopakovateľné čaro.

Bližšie informácie o meste nájdete na oficiálnej stránke mesta www.bratislava.sk alebo na neoficiálnej stránke www.bratislavacity.sk, ďalšie informácie sú aj na stránkach: www.bratislavainfo.sk, www.bratislava-info.sk, www.presporok.sk, www.ron-del.net.

História mesta v skratke

Po prvýkrát sa na sútoku riek Morava a Dunaj usídlil človek pračlovek v mladšej dobe kamennej, ktorého neskôr vystriedal keltský kmeň udatných bojovníkov tzv. Bójov. Bojovní Bójovia na území mesta založili významné mocenské centrum a dokonca skazili tento kúsok sveta pliagou zvanou peniaze vtedy tzv. biateky.

Ani Rimania si nádherné miesto s úrodnou zemou nenechali ujsť a na Dunaji vzníká Gerulata – bašta obrannej línie Limes Romanum, ktorá oddeľovala svet Rimanov od sveta barbarských kmeňov. V 5. storočí sa do mesta konečne sťahujú naši priamy predkovia – Slovania, ktorí tu budujú mohutné slovanské hradiská tvoriace centrum Veľkomoravskej ríše. A v roku 907 už existenciu mesta papierovo dokladuje aj prvá písomná zmienka. Neskôr sa mesto začlenilo do Uhorského kráľovstva a stáva sa hospodárskym a správnym centrom uhorského pohraničia i strediskom cirkevnej organizácie. Netrvalo dlho :) a Bratislave boli udelené kráľovské výsady (1291) uhorským kráľom Ondrejom III. Aj Žigmund Luxemburský prispel k dokumentácii podobného typu, keď Bratislave pridelil ďalšie privilégiá a vyzdvihol ju na slobodné kráľovské mesto s právom používať erb.

Dokumentáciu rozširuje Matej Korvín v 15. storočí, ktorý vydal Zlatú bulu a priznáva mestu právo meča. Zároveň založil aj prvú vysokú školu na území Slovenska – Academia Istropolitana. V 16. storočí sa Bratislava stáva rozhodnutím uhorského smenu hlavným mestom Uhorska a mesto obchodníkov, remeselníkov a vinohradníkov sa stalo sídelným mestom krajiny, snemovým mestom kráľovstva a korunovačným mestom uhorských kráľov, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. V rokoch 1536-1830 bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 kráľov a kráľovien.

V čase stavovských povstaní uhorskej šľachty v 17. storočí Bratislavu viac ráz obsadili a vydrancovali vojská bojujúcich strán, poškodili ju viaceré požiare a iné živelné pohromy, niekoľkokrát zasiahla mesto morová epidémia. Obdobie najväčšieho rozvoja mesta nastáva o5 za vlády Márie Terézie (1740-1780), mesto zažíva stavebný rozmach a Bratislavský hrad sa premenil na reprezentačné kráľovské sídlo a stredisko spoločenského a politického života na najvyššej úrovni.

Jozef II. pretína šťastné obdobie rozhodnutím o zmene hlavného mesta Uhorska a nastáva veľké sťahovanie panstva do Budína. Hoci Bratislava prestáva byť politickým centrom, v 19. storočí nastal v meste vďaka zavedeniu modernej, predovšetkým parnej lodnej a železničnej dopravy prudký rozvoj priemyslu. Toto obdobie znamenalo pre Bratislavu príliv obyvateľstva, podmienený najmä zakladaním nových priemyselných podnikov a Bratislava sa stáva druhým najpriemyselnejším mestom Uhorska. K rozvoju priemyslu v meste významne prispela aj výstavba prvého stáleho mosta, ktorý slúžil súčasne železnici i cestnej doprave a umožňoval rýchle spojenie s Viedňou aj s Budapešťou.

Koniec prvej svetovej vojny v novembri 1918 priniesol zmeny na mape Európy. Rozpadlo sa Rakúsko-Uhorsko, vznikla Československá republika a mesto doteraz nazývané Pressburg, Pozsony, Prešpork bolo pričlenené ako hlavné mesto Slovenska v 1919 k ČSR pod názvom Bratislava. Počas druhej svetovej vojny mesto trpí pod hitlerovským komandovaním, a spojeneckým bombardovaním až do oslobodenia roku 1945. Po vojne nastáva masová výstavba obytných štvrtí. Vo februári 1948 sa aj Československo stáva súčasťou socialistického tábora, čo znamená koniec demokracie, nastolenie komunistického režimu a začiatok prenasledovania a častých deportácií bratislavskej inteligencie. Na Bratislavskom hrade sa podpisuje (1968) zákon o československej federácii, a Bratislava získava štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky.

Všetko zmenila Zamatová revolúcia v 1989, ku ktorej sa pripájajú Bratislavčania, padá totalitný režim a 1. januára 1993 vyhlásením suverénnej Slovenskej republiky sa Bratislava stáva hlavným mestom Slovenskej republiky.

Počasie

Bratislava sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska na oboch brehoch veľrieky Dunaj pri úpätí Malých Karpát na ploche s rozlohou 367,6 km2 v nadmorskej výške od 127 do 514 m n. m. Leží v teplej až mierne teplej oblasti s nevýraznou zimou a teplým letom. Patrí k najteplejším oblastiam Slovenska, slnko svieti okolo 1976,4 hodín ročne.

Priemerná teplota v lete: 20,1 °C
Priemerná teplota v zime: -1,6 °C
Priemerná ročná teplota: 10,30 °C

Doprava

Bratislava má vynikajúce dopravné spojenia vlakom, autobusom, autom, lietadlom a vďaka Dunaju aj výhodné dopravné možnosti lodnou dopravou.

Letecká doprava

Výhodné spojenia s celým svetom ponúka bratislavské letisko M. R. Štefánika www.letiskobratislava.sk, často sa využíva blízke medzinárodné letisko Wien Schwechat, vzdialené len 45 km od Bratislavy www.viennaairport.com.

Cestná doprava

Bratislava je pripojená na medzinárodnú diaľničnú sieť z viacerých smerov, má vlastný diaľničný obchvat. Z Brna sa do hlavného mesta dostanete po ceste E65, z Piešťan, Györu a Budapešti cestou E 75 a z Viedne E 58. Autobusová stanica na Mlynských Nivách má dobré spojenia s mestami po celej Európe vďaka linkám Eurolines ako aj spojenia s ostatnými mestami na Slovensku, v okolí Bratislavy. Spojenie v Bratislave zabezpečujú mestské hromadné prostriedky – autobusy, električky, trolejbusy www.dpb.sk.

Železničná doprava

V meste funguje viacero železničných staníc, vrátane Hlavnej stanice s medzinárodnými spojeniami (10 medzinárodných vlakov denne, 16 tranzitov). Železničná stanica v Petržalke ponúka výhodné spojenia s Viedňou.

Lodná doprava

Lodné spojenia existujú s Viedňou, Budapešťou, Hainburgom a ďalšími miestami. Informácie nájdete na www.lod.sk, www.spap.sk.

Kultúra a podujatia

Za kultúrou

Bratislava patrí nesporne k najvýznamnejším centrám kultúry na Slovensku aj v Európe. Množstvo divadiel, galérií, múzeí, koncertných či kultúrnych podujatí a akcií prilákajú každoročne do hlavného mesta Slovenska mnoho návštevníkov. Podrobnejšie informácie o možnostiach kultúrneho vyžitia v Bratislave hľadajte na www.bratislava.sk, www.kultura.sk.

KINO - Filmový zážitok rôzneho druhu si môžete vychutnať v mnohých bratislavských kinách, k najnavštevovanejším patrí kino Hviezda a kino Tatra na Nám. 1. mája, Istropolis, Mladosť, kiná v obchodných centrách Polus a Aupark. Bližšie info: www.filmsk.sk, www.kultura.sk, www.film.sk, www.bis.sk.

DIVADLO - Za divadelným predstavením rôzneho žánru sa vyberte do Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí www.snd.sk, Divadla P.O.Hviezdoslava, na Malú scénu SND alebo Novú scénu, do divadla Aréna, Stoka, West či GunaGu. Bližšie info aj na www.divadlo.sk, www.theathre.sk.

UMENIE - Krásu umenia môžete obdivovať v Slovenskej národnej galérii, Galérii mesta Bratislavy, Bibiane, Galérii Nova, Galérii Michalský Dvor, Insita či Medium. Zoznam, odkazy a kontakty hľadajte na www.bratislava.sk.

PODUJATIA - Kultúrne podujatia a ich program nájdete na www.bkis.sk, www.kultura.sk alebo www.bratislava.sk, k tým najznámejším patria Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislavské kultúrne leto, Vianočné trhy na Hlavnom námestí, Silvestrovské oslavy v centre mesta, Opekanie korunovačného vola, staromestské kultúrne leto pod názvom Letné stretnutia www.staremesto.sk.

Za zábavou

V Bratislave sa určite nudiť večer nebudete, v meste nájdete množstvo štýlových podnikov, klubov, vinární, pivární, kaviarní, diskoték, z ktorých sme vybrali napríklad hudobný klub Galéria Duna www.duna.sk, klub s mexickým nádychom Hystéria Pub www.hysteria-pub.sk, pub a disco club Rosnička www.pubrosnicka.sk, house a techno klub IBIZA www.ibiza.sk, Live ! Club www.liveclub.sk, Harley-Davidson Pub alebo plávajúci bar s reštauráciou – Cirkus Barok www.circusbarok.sk.

Za poznaním

Najobdivovanejšou časťou Bratislavy je predovšetkým jej historické jadro, konkrétne bratislavský Hrad a ulice medzi katedrálou Sv. Martina a Starou Radnicou. Toto územie bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, v súčasnosti je takmer kompletne zrekonštruované a prechádzkam po bratislavskom korze holduje čoraz viac návštevníkov. Nezabudnite si pri návšteve hlavného mesta pozrieť:

BRATISLAVSKÝ HRAD – hrad sa začal stavať na hradnom kopci v 10. storočí po začlenení mesta do Uhorského štátu. V 15. storočí bol prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť, neskôr prešiel ďalšími premenami. V 18. storočí sa zmenil na reprezentačné kráľovské sídlo, neskôr slúžil ako kasárne a vyhorel. Po rekonštrukcii je dodnes sídlom expozície Slovenského národného múzea a sú tu aj reprezentačné priestory Národnej rady SR a vlády SR. Bližšie info: www.bratislava.sk, www.hrady.sk, www.zamky.sk, www.muzeum.sk.

PODHRADIE – priamo pod hradom a v jeho okolí nájdete Múzeum židovskej kultúry, dom U dobrého pastiera s expozíciou hodín Mestského múzea, Modrý dom s expozíciou umeleckých remesiel a Archeologické múzeum SNM na Žižkovej ulici. www.bratislava.sk, www.muzeum.sk.

KONKATEDRÁLA SV. MARTINA (DÓM) – Jednou z najvýznamnejších dominánt mesta je konkatedrála Sv. Martina, trojloďový gotický kostol vysvätený v 15. storočí, v ktorého interiéri nájdete aj výzdobu rakúskeho sochára Georga Rafaela Donnera. V 16. až 19. storočí tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovien.

HLAVNÉ NÁMESTIE BRATISLAVY A OKOLIE – Námestie tvorí centrum mesta, nájdete tu Maximiliánovu fontánu so sochou rytiera Rolanda, Starú radnicu z 15. storočia, Mestské múzeum, palác grófa Juraja Apponyiho s expozíciou histórie vinohradníctva a vinárstva v Bratislave a určite pohľadajte aj sochy Napoleonského vojaka, Schöne Naciho alebo populárneho Čumila.

V historickom jadre nájdete aj Primaciálny palác – najkrajšia klasicistická pamiatka v SR, Michalskú bránu s expozíciou zbraní a fortifikačného umenia, kostol Najsvätejšej trojice, na Hviezdoslavovom námestí stojí Slovenské národné divadlo, v blízkosti budova Reduty – sídlo Slovenskej filharmónie, ale aj Esterházyho palác s expozíciou európskeho umenia.

Ďalšie tipy pre obdivovanie architektúry a histórie Bratislavy nájdete na www.bratislava.sk, www.bratislavacity.sk, www.kamvyrazit.sk.

Pri výletoch v okolí mesta na Vás dýchne dávna história na týchto nádherných miestach:

DEVÍNSKY HRAD – sa vypína nad sútokom rieky Moravy a Dunaja a prezentuje jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít Slovenska. Hrad je čiastočne zrekonštruovaný, nezabudnite navštíviť tunajšiu expozíciu.

HRAD ČERVENÝ KAMEŇ – vzdialený od Bratislavy 44 km severne v blízkosti obce Častá patrí k najznámejším slovenským hradom. Natáčali sa tu filmy Fantagiró a Dračie srdce.

MODRA – mesto vzdialené cca 26 km juhovýchodne od Bratislavy, ktoré sa preslávilo veľkovýrobou známej modranskej keramiky v 19. storočí, ale aj vinohradníckou tradíciou. Nájdete tu aj Múzeum Ľudovíta Štúra. Bližšie info www.modra.sk.

STUPAVA – mestečko vzdialené 18 km od hlavného mesta v ktorom nájdete múzeum Ferdiša Kostku, významného slovenského džbánkára a keramikára ale aj dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Info: www.stupava.sk.

PEZINOK - takmer súčasť Bratislavy, v ktorej nájdete rodný dom Jána Kupeckého – európskeho maliara. www.pezinok.sk.

MALOKARPATSKÁ VÍNNA CESTA – na území západného Slovensko sa víno pestovalo už cca 300 rokov pred naším letopočtom a v stredoveku patrilo vinohradníctvom k najvýznamnejším remeslám. Dodnes je Bratislava najväčšou vinohradníckou obcou v SR známa odrodami Veltlín, Silván, Frankovka. Putovanie po stopách vinohradníctva začína v Bratislave a pokračuje v mestách Svätý Jur, Pezinok a Modra. Bližšie informácie a mapu malokarpatskej vínnej cesty nájdete na www.mvc.sk.

Za prírodnými krásami

BRATISLAVSKÝ LESNÝ PARK - predstavuje komplex listnatých lesov so sieťou upravených ciest a turistických chodníkov, ktoré vytvárajú ideálne miesto pre aktívny relax. V lesoparku nájdete aj 32 upravených a hygienicky kontrolovaných studničiek. Je súčasťou Malých Karpát a zahŕňa lesy od Devína po Stupavu, Košarisko, Limbach a lužné lesy po oboch stranách Dunaja. www.kamvyrazit.sk.

PRÍRODNÁ REZERVÁCIA OSTROV KOPÁČ – špecifické stepné a lesostepné spoločenstvá, ukážka lužných lesov, územie s výskytom vzácnych orchideovitých rastlín. www.kamvyrazit.sk.

SANDBERG - najvýznamnejšia paleontologická lokalita v piesčitých sedimentoch, kde aj vy určite nájdete skameneliny v usadeniných treťohorného mora. www.kamvyrazit.sk, www.bratislava.sk.

DEVÍNSKA KOBYLA – národná prírodná rezervácia s jedinečnými vápencovými jaskyňami, pieskovcami so zubami rýb, chránenými druhmi hmyzu a plazov. www.kamvyrazit.sk.

OSTROV KORMORÁNOV – prvá slovenská rezervácia zriadená v roku 1933, ostrov bol vytvorený mŕtvymi ramenami Dunaja, dnes nový typ biotopu na hniezdenie vtáctva – Hrušov. www.bratislava.sk.